Výraz „Vianočné zvyky“ zahŕňa širokú škálu tradícií, rituálov a obradov, ktoré sú spojené s oslavou Vianoc (obdobie Adventu, Štedrý deň, Vianočné sviatky). Sú to kultúrne, náboženské a rodinné praktiky, ktoré sa líšia podľa regiónov a krajín, ale aj v rámci jednotlivých rodín.
Na Slovensku a všeobecne v kresťanskom prostredí medzi ne patria najmä:
Sviatky a obdobia:
- Advent: Obdobie prípravy na Vianoce (adventný veniec so 4 sviečkami, dodržiavanie pôstu, modlitby).
- Štedrý deň (24. december): Deň prísneho pôstu (často až do prvej hviezdy), príprava štedrovečernej večere, zdobenie vianočného stromčeka, rozbaľovanie darčekov.
- Božie narodenie / 1. sviatok vianočný (25. december): Oslava narodenia Ježiša Krista (polnočná omša), rodinné návštevy.
- 2. sviatok vianočný (26. december – sviatok sv. Štefana): Pokračovanie návštev rodiny a priateľov, koledovanie.
Zvyky spojené so Štedrou večerou:
- Štedrovečerné jedlá: Špeciálne (pôstne) pokrmy ako oblátky s medom a cesnakom, kapustnica, šošovicová polievka, ryba (kapor, filé) so zemiakovým šalátom, opekance (bobáľky).
- Symbolika hojnosti a zdravia:
- Cesnak a med: Na začiatku večere, aby bola rodina zdravá a silná. Niekedy sa robí medový krížik na čelo.
- Krájanie jablka: Predpovedanie zdravia (hviezdička uprostred = zdravie, krížik = choroba/nešťastie).
- Kapria šupina: Vkladá sa pod obrus alebo do peňaženky pre zabezpečenie peňazí a bohatstva v nasledujúcom roku.
- Orechy: Hádzanie do kútov (pre dobrú úrodu) alebo lúskanie (predpovedanie budúcnosti/zdravia).
- Tanier navyše: Prestiera sa pre náhodného pocestného alebo pre zosnulých členov rodiny.
- Pôst: Dodržiavanie pôstu pred večerou.
- Modlitba: Spoločná modlitba pred začiatkom večere.
Ďalšie obradové a magické zvyky (často už len regionálne alebo historické):
- Pod stôl: Reťaz (pre súdržnosť rodiny), sekera (železné zdravie), slama/seno (symbol narodenia Krista).
- Vinše a koledy: Chodenie vinšovníkov/koledníkov po dedine so spevom za odmenu.
- Polnočná omša: Náboženský obrad v noci z 24. na 25. decembra.
- Liatie olova: Predpovedanie budúcnosti (kedysi najmä slobodnými dievčatami).
- Vianočné pečivo: Pečenie medovníkov a rôznych druhov koláčov.
Všeobecné moderné a globálne tradície:
- Dekorácie: Vianočný stromček (zdobenie svetlami, ozdobami), betlehemy, imelo, adventný veniec.
- Darčeky: Vzájomné obdarovávanie.
- Pohľadnice: Posielanie vianočných prianí.
- Vianočná hudba: Spievanie kolied alebo počúvanie vianočných piesní.
V podstate ide o súhrn všetkého, čo v rámci daného kultúrneho priestoru (Slovensko, Európa, svet) tvorí slávnostnú atmosféru, obradnosť a rituály spojené s Vianocami, pričom mnohé z nich majú pôvod v kresťanstve, pohanských zvykoch alebo v ľudovej mágii.
Vianočné zvyky – aké sú vaše
Vianočné zvyky. Iný kraj – iný mrav. Staré známe porekadlo platí aj počas najkrajších sviatkov v roku – Vianoc.
Viaceré rodiny si podnes uchovali niektoré z vianočných zvykov – leje sa olovo, hádžu orechové škrupiny do kútov, na oblátkach pre zdravie jeme cesnak a pod tanierom neraz objavíme tajne vloženú šupinu z kapra, aby sme boli bohatí ….
Určite vás neprekvapí, že v rámci jednotlivých regiónov existujú vo vianočných zvyklostiach také odlišnosti. Aj keď je Slovensko je predsa také malé, tieto zvyky sú naozaj rôzne.
Tu je zopár z nich:
- V niektorých regiónoch sa držiava zvyk, že skôr ako sa začne jesť, hlava rodiny ešte prednesie prípitok s pohárikom „ostrého“ a až potom nasleduje jedenie oblátok s medom a cesnakom, orechov a jabĺčka a polievky, najmä hríbovej, šošovicovej či kapustovej s hubami a sušenými slivkami.
- Od štedrovečerného stola sa nesmelo cez večer odbiehať, čo platilo aj pre gazdinú, aby „vinník“ do roka nezomrel. Preto bolo zakaždým všetko jedlo buď na stole, alebo v jeho bezprostrednej blízkosti.
- V rodinách dodržujúcich tradície, sa štedrovečerné hodovanie začínalo jedením oblátky s medom, niekde aj cesnakom, prípitkom a kapustnicou, ale inde bývalo zvykom namiesto klasickej kapustnice podávať aj šošovicovú či hrachovú polievku, pretože tieto strukoviny symbolizovali blahobyt, teda toľko peňazí ako šošovice či hrachu v hrnci, kde sa polievka varila.
- Štedrý večer bol vždy opradený rúškom tajomstva a vianočných povier. Na stole musel byť prestretý párny počet tanierov, pri nepárnom by si pre posledného stolovníka prišla smrť. V niektorých regiónoch sa tiež uchoval zvyk prestierať o jeden tanier a príbor navyše pre prípad, že by počas večer prišiel náhodný hosť. Touto formou sa však niekde vzdávala aj úcta zosnulému členovi rodiny, ktorý v tom roku zomrel.
- Niektorí ľudia pred Vianocami zvyknú striktne dodržiavať adventný pôst. V Štedrý deň ráno zvyknú chodiť muži vinšovať radostné a pokojné sviatky. Pred večerou sa všetci členovia rodiny od najstaršieho po najmladšieho umyjú vo vode, v ktorej sú hodené mince, aby boli všetci zdraví a bohatí
.
Či už pochádzate z východného, stredného alebo západného Slovenska tak poznáte svoje vianočné zvyky.
Tak o nich niečo aj napíšte.