Veľká časť gréckych sviatkov je skôr oslavou niektorého z početných svätcov. Takže sa jedná predovšetkým o sviatky cirkevné, čo v tradičnej ortodoxnej gréckej spoločnosti nie je nič neobvyklé. Tieto sviatky v Grécku sú buď celonárodne, alebo lokálne.
V Grécku, každý ostrov, mesto, dedina, má totiž svojho svätého patróna a pri jeho oslave sa usporadúvajú tzv. Panigiri, keď v predvečer sviatku oslavujú všetci obyvatelia spoločne, a na druhý deň je vyhlásený deň pracovného pokoja.
Sviatky, prehľad
- 1. január – Nový rok a sviatok Ágios Vassélis (sv. Vasil). V tento deň si ľudia vzájomne vymieňajú drobné darčeky, deti obchádzajú domácnosti a spievajú (obdoba našej koledy).
- 6. január – Sviatok Zjavenia Pána, oslavujúci pokrstenie Krista v rieke Jordán. Je to sviatok, kedy sa do mora, jazera alebo rieky hodí kríž a mladí chlapci sa predháňajú, kto ho prvý vyloví a donesie späť.
- 7. január – Sviatok Jána Krstiteľa
- 25. marec – Sviatok Zvestovania Panny Márie a Deň nezávislosti. Tri týždne pred začiatkom pôstu začínajú fašiangy, usporadúvajú sa maškarné večierky.
- Čistý pondelok – Prvý deň pôstu. Tento deň sa oslavuje púšťaním šarkanov a jedia sa tradičné druhy pôstneho jedla.
- Veľká noc – Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok. Na Veľký piatok sa nosí v procesii so sviečkami Kristova rakva, v sobotu o polnoci kňaz v kostole vyhlási, že Kristus vstal z mŕtvych a od jeho zapálenej sviečky sa prenáša tzv. plameň života na sviečky veriacich, ktorí si ich nesú zapálené domov. V nedeľu sa navštevujú všetci príbuzní, na ražni sa pečie jahňacina, súťaží sa v rozbíjaní natvrdo uvarených a na čerstvo nafarbených vajciach (ťukajú sa špičkami o seba).
- 1. máj – Sviatok jari a sviatok práce. V tento deň sa vstupné dvere domu zdobia kyticami.
- 25. máj – Jónsky deň – oslava pripojenia Jónskych ostrovov ku Grécku.
- Začiatok júla – Svätodušné sviatky
- 30. Júla – Sviatok svätých apoštolov
- 15. August – Sviatok Nanebovzatia Panny Márie
- 28. Október – Deň „Óchi“, oslava odmietnutia talianskeho ultimáta v roku 1941 (ministerský predseda Metaxas odmietol na Mussoliniho žiadosť o povolenie vstupu talianskych jednotiek do Grécka, deň zahájenia gréckeho boja proti okupácii).
- 25. a 26. December – Vianoce
Sviatky v Grécku – zaujímavosti
Deň krstín
Deň krstín je jeden z najvýznamnejších dní pre gréckych pravoslávne veriacich. Zvyčajne sa koná rok po narodení dieťaťa, ktoré dovtedy nemá krstné meno.
Dieťa je zabalené do bielej osušky a potom čo ho farár požehná vodu a pridá do nej olivový olej, prinesený kmotrom, začne obrad. Dieťa je trikrát ponorené do požehnanej vody a pritom je opakované jeho vybrané meno. Po obrade je dieťa odeté do bieleho oblečenia a farár mu na krk zavesí zlatú retiazku s krížikom a podstúpi prvé sväté prijímanie. Kmotor praje rodičom „na sas zísi = dlhý život vášmu dieťaťu“. Nasleduje oslava v dome rodičov alebo reštaurácii.
Kmotor dieťaťa je moc dôležitý v jeho živote. Podieľa sa na výchove a financovanie nielen vzdelanie.
Sviatky v Grécku sú plné tradícií, ktoré spájajú hlboké náboženské korene s historickými udalosťami a dávnymi zvykmi. Na rozdiel od Slovenska, kde je väčšina sviatkov spojená s rímskokatolíckou cirkvou, grécke sviatky sa riadia pravoslávnym kalendárom, čo môže spôsobiť, že napríklad dátumy Veľkej noci sa líšia.
Veľká noc (Páscha)
Veľká noc je pre Grékov najdôležitejším sviatkom v roku. Hoci sa termín pohybuje, jej oslavy sú omnoho bujarejšie a dlhšie ako Vianoce. Na rozdiel od Slovenska, kde je väčšina sviatkov spojená s rímskokatolíckou cirkvou, grécke sviatky sa riadia pravoslávnym kalendárom, čo môže spôsobiť, že napríklad dátumy Veľkej noci sa líšia.
- Kathará Deftéra (Čistý pondelok): Týmto dňom sa začína 40-dňový pôst, počas ktorého sa neje mäso, mliečne výrobky ani vajcia. V mnohých rodinách je zvykom ísť do prírody a púšťať šarkany.
- Megáli Paraskeví (Veľký piatok): Je to deň smútku, kedy sú obchody a reštaurácie zatvorené. Večer sa konajú procesie s vyzdobeným epitafom (symbolický katafalk Krista), ktoré sprevádzajú smútočné piesne.
- Megálo Sávato (Biela sobota): Počas polnočnej bohoslužby sa z Jeruzalema do Atén a následne do celej krajiny prenesie Večný oheň. Keď kňaz vyhlási „Christos Anésti!“ (Kristus vstal z mŕtvych), prítomní si z neho zapália svoje sviečky, ktoré si následne nesú domov. Oslavy sprevádza ohňostroj a praskanie petárd.
- Veľkonočná nedeľa: Po príchode z kostola sa rodiny stretnú a hodujú. Pečie sa tradičné jahňa na ražni a podáva sa polievka z jahňacích vnútorností magiritsa. Neodmysliteľnou súčasťou je hra s červeno nafarbenými vajíčkami, takzvané tsougrisma, kedy sa dvaja hráči ťukajú vajíčkami a víťaz je ten, ktorého vajíčko nepraskne.
Pozri aj: